Million Dollar Quartet

Tento priliehavý názov dostalo nahrávanie, ktorá sa uskutočnilo 4. decembra roku 1956 v známom štúdiu Sun Records v Memphise, Tennessee. Ako hovorí názov, toto kvarteto vskutku stojí za milión dolárov. Ide totiž o nepripravený a improvizovaný jamovací session štyroch najväčších hviezd rockabilly - Elvisa Presleyho, Johnnyho Casha, Carla Perkinsa a Jerry Lee Lewisa. Je až neuveriteľné, že sa takto spontánne dali všetci dohromady a proste hrali.

Nahrávanie

V roku 1956 bol Carl Perkins už pomerne slávny, a na konte mal svoj najväčší hit „Blue Suede Shoes“. Ten deň sa dostavil do štúdia spolu so svojimi bratmi Jayom a Claytonom a bubeníkom W. S. „Fluke“ Hollandom (neskôr bubeník Cashovho Tennessee Three), aby postrihali a pripravili nový nahrávací materiál. Majiteľ Sun Records Sam Phillips prieviedol, vtedy zatiaľ len lokálne známeho speváka a pianistu Jerry Lee Lewisa, aby hral Perkinsovi doprovod.

Neskôr - niekedy na obed - však prišiel na náhodnú návštevu aj vtedajší kráľ rock'n'rollu Elvis Presley s priateľkou. Elvis v Sun Records začínal svoju kariéru a zastavil sa tu len tak, pretože v tej dobe už nemal so Sun nahrávaciu zmluvu.

Po príchode viedol Elvis rozhovor so Samom Phillipsom a vypočul si úryvky z Perkinsovho prebiehajúceho nahrávania. Páčili sa mu, a tak vstúpil priamo do nahrávacej miestnosti a pridal sa k hudobníkom.

Keď začali spolu hrať, majiteľ štúdia Phillips zapol pásky, aby mal na pamiatku nejaké momenty z nahrávania. Ešte netušil, čo veľké z toho vzíde.

A vtedy to prišlo. Johnny Cash (v tom období mal na konte už pár country hitov) sa dostavil do štúdia (aj keď podľa jeho biografie tam bol úplne prvý) a spontánne sa pripojil ku kolegom.
Jam session za milión dolárov sa začal.

Ako nahrávanie pokračovalo, Phillips videl príležitosť možného úspechu. Zavolal do lokálnych novín Memphis Press-Scimitar. Onedlho prišiel redaktor Bob Johnson spolu s kolegom a fotografom. Na ďalší deň bola reportáž publikovaná v novinách pod spomínaným názvom „Million Dollar Quartet“ a so známou fotkou Elvisa za pianom, obklopený Johnnym Cashom, Jerry Lee Lewisom a Carlom Perkinsom.

Publikovanie

Nanešťastie pásky s nahrávkami ostali ležať na polici. Dôvodom boli zrejme zmluvné záležitosti Sun Records. Tak to však bolo len do roku 1969, keď nahrávaciu spoločnosť kúpil Shelby Singleton. Časť nahrávky (17 zvukových stôp) uzrela svetlo sveta. O niekoľko rokov bol objavený aj dodatočný materiál nahrávania a tak v roku 1987 konečne poslali do distribúcie 2LP/CD album „Million Dollar Quartet“.

V roku 2006, k 50. výročiu nahrávacieho sessionu bolo „Kvareto“ vydané približne s 12 minútovým, doteraz nezverejneným materiálom a s originálnym poradím piesní. Zdrojom tejto nahrávky bola osobná kópia sessionu, ktorú osobne vlastnil Elvis Presley.

Podľa Ernsta Jorgensena, producenta RCA, publikovaný materiál obsahuje 95% zmastrovanej nahrávky. „Našli sme tri kotúče“, hovorí. „Môžete sa hádať, že ich bolo viac. Ale na prvej môžete počuť Elvisov príchod a na poslednej ako odchádza. Pochybujem, že je ich viac.“

Výber piesní a účinkovanie hudobníkov

Na albume sa objavuje hlavne country hudba a country gospel. Zahrali veci od takých country a westernových legiend ako Bill Monroe, Ernest Tubb, Hank Snow alebo Gene Autry. Presley hral hlavne na piano a spieval väčšinu hlavných vokálov. Ostatní zúčastnení ľahko nasledovali Presleyho vedenie, čo je vidno na nenútenosti výberu hraných skladieb. Kritici poznamenali, že výber gospelových piesní je trochu ironický, nakoľko rock'n'roll sa v tých časoch považoval za satanistickú hudbu.

Carl Perkins spieval vokál len v skladbe „Keeper Of The Key“ a dopĺňal trio hrou na gitaru. Jeho bratia a W. S. Holland sú počuť len na začiatočných stopách. V niektorých úsekoch „hudobného posedenia“ hrajú napríklad Charles Underwood a Cliff Gleaves.

Jerry Lee Lewisa máme možnosť počuť častejšie, spieval duety s Presleym a ku koncu, keď musel Elvis odísť, pohotovo sadol za piano a zahral pár vecí vrátane jeho debutového singlu v Sun Recordings „Crazy Arms“ a prerobenej skladby od Gene Autrysa „You're the Only Star in My Blue Heaven“.
Hlas Johnnyho Casha bohužiaľ nie je počuť ani na jednej z uverejnených nahrávok. Podľa Colina Escotta sa Johnny Cash pridal pri hraní piesní „Blueberry Hill“ a „Isle Of Golden Dreams“, keď Phillips zavolal do novín. Avšak tento bod je predmetom diskusií, nakoľko niekoľko zdrojov uvádza informáciu o tom, že Cash sa nachádzal v štúdiu ešte pred príchodom Elvisa. Carl Perkins tvrdí, že Johnny sa zastavil v štúdiu „po nejaké peniaze“. Cash vo svojej autobiografii (John R. Cash - CASH: The Autobiography - 1997 ) píše: „Bol som tam, prvý som prišiel a posledný odišiel, na rozdiel od toho čo bolo napísané. Stále som tam bol a pozeral ako Carl nahráva, čo robil až do polovice poobedia, keď prišiel Elvis s priateľkou. V tom momente sa session zastavil a všetci sme sa začali smiať. Potom si Elvis sadol za piano a začal spievať gospelové piesne, ktoré sme všetci poznali a potom nejaké piesne od Billa Monroea. Elvis chcel počuť nejaké piesne, ktoré Bill napísal okrem „Blue Moon Of Kentucky“ a ja som poznal celý jeho repertoár. Takže napriek tomu, čo niektorí napísali, môj hlas je na páske. Nie je jasný, lebo som bol najďalej od mikrofónu a spieval som vyššie ako zvyknem, ale garantujem Vám, som tam.“

Niektorí zase tvrdia, že sa tam Cash zastavil len na chvíľku a potom odišiel kvôli vianočným nákupom.

Nahrávanie nebolo však výlučne len v country štýle. Zahrali aj rockabilly skladby ako „There’s No Place Like Home“ - sentimentálnu baladu od Rodgersa a Hammersteina. Rovnako aj populárny R&B song „Sight, Out Of Mind“ od Five Keys. Medzitým Lewis zaspieval kúsok „Too Much Monkey Business“ od Chucka Berryho. Nejaké útržky Little Richardovho „Rip It Up“ a Pat Booneho hitu „Don't Forbid Me“ je počuť aj v podaní Elvisa Presleyho.
Ako prídavok Elvis zaspieval exkluzívny materiál, ktorý chystal na nahrávanie v januári a februári 1957. Spieval „Is It So Strange“, „Peace In The Valley“ a „That’s When Your Heartaches Begin“.

Na záver

Nech je to ako chce, „Million Dollar Quartet“ je úžasná náhravka hudobníkov, ktorí robili to čo ich baví a aj s odstupom viac ako 50 rokov, nestratili na kvalite a lesku. Máme možnosť počuť rôzne štýly a skvelú spontánnu interpretáciu pánov hudobníkov, ktorí sa jedného decembrového dňa náhodne zišli v legendárnom Sun Records štúdiu.